Všeobecné informácie
Naša správcovská kancelária bola zriadená v roku 1999 a poskytuje komplexnú právnu pomoc klientom v oblasti konkurzov a reštrukturalizácií a zastupovanie klientov v súvisiacich právnych konaniach, ako v pozícii veriteľa, ako aj v pozícii dlžníka-úpadcu. Naše služby zahŕňajú zastupovanie klientov – veriteľov v konkurznom konaní s cieľom uspokojenia ich pohľadávok z majetku subjektov v konkurze, ako aj zastupovanie dlžníkov pri spracúvaní návrhov na vyhlásenie konkurzu resp. reštrukturalizačných návrhov spolu s vypracovaním reštrukturalizačných posudkov a plánov.
Konkurzy
Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v úpadku.
Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ZKR ) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. ZKR ďalej definuje ako platobne neschopného toho, kto má viac ako jedného veriteľa a kto nie je schopný plniť záväzky 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Predĺžený je podnikateľ, ktorý má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pre konkurzné konanie je nevyhnutná pluralita veriteľov, zákon vyžaduje minimálny počet dvoch veriteľov. Individuálny veriteľ je oprávnený vymáhať svoju pohľadávku žalobou v súdnom konaní, a v prípade jej priznania vykonateľným súdnym rozhodnutím má veriteľ právo domáhať sa plnenia svojej pohľadávky formou exekúcie. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje ZKR. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.
Konkurzne konanie možno rozdeliť na nasledujúce časti:
• od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konkurzného konania
• od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu
• od vyhlásenia konkurzu do konania prvej schôdze veriteľov
• od konania prvej schôdze veriteľov do zrušenia konkurzu
Cieľom konkurzného konania je maximálne možné uspokojenie veriteľov v čo najkratšom čase po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Výsledkom konkurzného konania je speňaženie celého majetku dlžníka a následný zánik dlžníka v prípade, ak nedôjde speňaženiu majetku dlžníka formou predaja podniku.
Reštrukturalizácia
Reštrukturalizačné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa v zmysle ZKR môže začať len na návrh.
Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ. Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca v reštrukturalizačnom posudku, nie staršom ako 30 dní, reštrukturalizáciu odporučil. Rovnako veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie v prípade, ak poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a správca v reštrukturalizačnom posudku, nie staršom ako 30 dní, reštrukturalizáciu odporučil, zákon však v prípade podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie vyžaduje súhlas samotného dlžníka. Správcom, ktorý odporučí reštrukturalizáciu dlžníka, môže byť len osoba, ktorá je zapísaná v zozname správcov a má zriadenú kanceláriu v sídle krajského súdu v obvode, do ktorého patrí príslušný konkurzný súd. Prílohami návrhu na povolenie reštrukturalizácie sú reštrukturalizačný posudok, zoznam záväzkov dlžníka, zoznam majetku dlžníka, zoznam spriaznených osôb dlžníka, posledná riadna účtovná závierka dlžníka a mimoriadna individuálna účtovná závierka dlžníka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna účtovná závierka.
Reštrukturalizačné konanie možno rozdeliť na nasledujúce časti:
• pred podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie, štádium prípravy reštrukturalizačného posudku
• od podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie do začatia reštrukturalizačného konania
• od začatia reštrukturalizačného konania do povolenia reštrukturalizácie
• od povolenia reštrukturalizácie do konania schvaľovacej schôdze veriteľov
• od schvaľovacej schôdze veriteľov do skončenia reštrukturalizačného konania
• po skončení reštrukturalizačného konania, štádium plnenia reštrukturalizačného plánu za prípadnej existencie dozornej správy
Reštrukturalizácia je právnym inštitútom, ktorým je možné riešiť existujúci úpadok alebo hroziaci úpadok podnikateľov. Cieľom reštrukturalizačného konania je pomôcť dlžníkovi, ktorému je v tomto konaní poskytnutá ochrana pred veriteľmi, najmä prerušením exekučných konaní a zároveň mu je počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania umožnené pokračovať v podnikateľskej aktivite. Výsledkom reštrukturalizácie je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré však musí byť vyššie, aké by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pričom vo zvyšku pohľadávky veriteľov prihlásené do reštrukturalizácie zanikajú. Dlžník po úspešnej reštrukturalizácií môže naďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.
Oddĺženie
Konanie o oddlžení je dvojstupňovým konaním, ktoré môže nasledovať až po skončení konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka-úpadcu, ktorým je fyzická osoba.
Výsledkom konkurzného konania po speňažení úpadcovho majetku, z ktorého výťažok je väčšinou nižší, ako suma zistených pohľadávok, je možnosť veriteľov vymáhať svoje neuspokojené pohľadávky do smrti fyzickej osoby. ZKR zaviedol pre dlžníka možnosť prostredníctvom konania o oddlžení dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok veriteľov, ktoré neboli uspokojené v predchádzajúcom konkurznom konaní. Konanie o oddlžení sa môže začať len na návrh dlžníka. Návrh musí byť podaný najneskôr do zrušenia konkurzného konania. Z odôvodnenia návrhu musí byť zrejmý poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Súd môže návrh na oddlženie zamietnuť v prípade, ak si dlžník riadne počas konkurzného konania neplnil svoje povinnosti ustanovené v ZKR a v prípade, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku dlžníka. Súd povolí oddlženie uznesením, v ktorom bude určený správca, rozsah právnych úkonov, ktoré podliehajú súhlasu správcu a sumu peňažných prostriedkov, ktorú musí dlžník poskytnúť správcovi na konci skúšobného obdobia. Skúšobné obdobie trvá 3 roky. Pri určení sumy peňažných prostriedkov, ktoré má dlžník uhradiť na konci skúšobného obdobia bude rozhodnutie príslušného súdu vychádzať najmä z výšky neuspokojených pohľadávok veriteľov v predchádzajúcom konkurznom konaní a od ekonomických možností dlžníka. Ak v priebehu skúšobného obdobia nedošlo k zrušeniu skúšobného obdobia, napríklad pre závažné a opakované porušenie ZKR dlžníkom, rozhodne súd o oddlžení dlžníka. Následkom rozhodnutia súdu o oddlžení je nevymáhateľnosť pohľadávok, ktoré neboli uspokojené počas konkurzného konania.
Správca
Činnosť správcu má predovšetkým smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom pri výkone svojej funkcie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. To však neznamená, že pri výkone funkcie správca robí len úkony, ktoré sú priamo úkonmi speňaženia. Úlohou správcu je, okrem speňaženia majetku, aj správa majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Správca preto musí robiť značné množstvo procesných a hmotnoprávnych úkonov, ktoré nie sú bezprostrednými úkonmi speňaženia a so speňažením len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na speňaženie alebo ich zlepšujú. Medzi takého úkony správcu konkurznej podstaty patria aj úkony týkajúce sa správy a zabezpečenia majetku úpadcu
Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.