Konkurzy

Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý je v úpadku.

Podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov  ( ďalej len ZKR ) je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. ZKR ďalej definuje ako platobne neschopného toho, kto má viac ako jedného veriteľa a kto nie je schopný plniť záväzky 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Predĺžený je podnikateľ, ktorý má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pre konkurzné konanie je nevyhnutná pluralita veriteľov, zákon vyžaduje minimálny počet dvoch veriteľov. Individuálny veriteľ je oprávnený vymáhať svoju pohľadávku žalobou v súdnom konaní, a v prípade jej priznania vykonateľným súdnym rozhodnutím má veriteľ právo domáhať sa plnenia svojej pohľadávky formou exekúcie. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje ZKR. Dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

Konkurzne konanie možno rozdeliť na nasledujúce časti:
• od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konkurzného konania
• od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu
• od vyhlásenia konkurzu do konania prvej schôdze veriteľov
• od konania prvej schôdze veriteľov do zrušenia konkurzu

Cieľom konkurzného konania je maximálne možné uspokojenie veriteľov v čo najkratšom čase po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Výsledkom konkurzného konania je speňaženie celého majetku dlžníka a následný zánik dlžníka v prípade, ak nedôjde speňaženiu majetku dlžníka formou predaja podniku.

Správca
Činnosť správcu má predovšetkým smerovať k naplneniu konečného cieľa konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom pri výkone svojej funkcie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. To však neznamená, že pri výkone funkcie správca robí len úkony, ktoré sú priamo úkonmi speňaženia. Úlohou správcu je, okrem speňaženia majetku, aj správa majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Správca preto musí robiť značné množstvo procesných a hmotnoprávnych úkonov, ktoré nie sú bezprostrednými úkonmi speňaženia a so speňažením len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na speňaženie alebo ich zlepšujú. Medzi takého úkony správcu konkurznej podstaty patria aj úkony týkajúce sa správy a zabezpečenia majetku úpadcu

Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

Predbežný správca
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný bezodkladne po zistení dlžníkovej majetnosti alebo nemajetnosti informovať o tejto skutočnosti súd. Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania.